strelec

Monografia „Modelovanie a projektovanie bezpečnosti utajovaných skutočností“ je istým spôsobom voľným pokračovaním IV. kapitoly už publikovanej „Koncepcie ochrany a bezpečnosti utajovaných skutočností“ [5]. V tejto monografii sú do väčšej hĺbky rozpracované problémy ochrany a bezpečnosti utajovaných skutočností, ktoré boli v uvedenej koncepcii len naznačené, ale zároveň sú publikované aj problémy ďalšie. Monografia je rozdelená do dvoch kapitol. Prvá kapitola je venovaná modelovaniu a druhá projektovaniu bezpečnosti utajovaných skutočností. Pretože autor si uvedomuje nevyhnutnosť multidisciplinárneho prístupu a relatívnu zložitosť matematického popisu riešených bezpečnostných problémov pre študentov s netechnickým vzdelaním, rozhodol sa im pomôcť vypracovaním bohatej prílohovej časti, ktorá má zároveň slúžiť špecialistom z rôznych odborov, aby si lepšie porozumeli. Cieľom prvej kapitoly monografie nie je návrh modelu bezpečnosti utajovaných skutočností v podobe softvérového produktu, na ktorom by sa mohli robiť simulácie rôznych typov hrozieb pre utajované skutočnosti. To je zrejme dlhodobý cieľ, ktorý presahuje rámec tém vyučovaných v súčasnosti. Aby však programovanie mohlo začať, treba položiť myšlienkový základ modelu a zaviesť matematickú formalizáciu úloh, ktoré sa stanú podkladom pre naprogramovanie konkrétnych úloh bezpečnosti pre utajované skutočnosti alebo aj všeobecne „Objekty ochrany a obrany“. V súvislosti s modelovaním treba mať na mysli skutočnosť, že modelovať sa nedajú systémy s veľkými fluktuáciami. Ak je však systém predikovateľný tak sa dá regulovať. Prvá kapitola monografie (modelovanie bezpečnosti) si kladie za cieľ zobraziť univerzálny model bezpečnosti „čohokoľvek“ (Objektu ochrany a obrany) a zaviesť spoločnú modelovú predstavu, vrátane hlavnej zjednocujúcej terminológie. Univerzálny model je nazvaný ako „Základný model“ a sú ukázané niektoré z jeho možných variantov. Použiteľnosť modelu je demonštrovaná na modeli bezpečnosti pre utajované skutočnosti. Druhá podkapitola je členená podľa rôznych matematických foriem viacparametrickej Funkcie bezpečnosti B(xi), ktorá je výstupom z modelu bezpečnosti. Podrobnejšie sú popisované niektoré z jej významných parametrov. Tretia podkapitola ukazuje prechod od modelu k systému bezpečnosti a popisuje jeho stabilitu, optimalizáciu a reguláciu, vrátane aplikácií na utajované skutočnosti. Štvrtá podkapitola vytvára predpoklady pre modelovanie priemyselnej bezpečnosti tým, že prináša exaktné definície priemyselnej bezpečnosti, bezpečnostnej previerky a ekonomickej stability podnikateľa, ktorá sa popisuje pomocou Funkcie ekonomických parametrov (Ep), pričom sú matematicky formulované aj kritériá jej stability. Cieľom druhej kapitoly monografie (projektovanie bezpečnosti) je ukázať podnikateľovi (samosprávnemu kraju) metodiku projektovania bezpečnosti utajovaných skutočností a jej praktickú aplikáciu na príklade fiktívneho samosprávneho kraja. Metodika je vypracovaná pomocou algoritmov prípravy a tvorby bezpečnostného projektu podnikateľa. Tretia podkapitola prináša formuláciu Žiadosti o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti so všetkými predpísanými prílohami. Fiktívny samosprávny kraj musel byť zvolený z dôvodu ochrany utajovaných skutočností reálneho projektu. Prílohy k druhej kapitole nie sú zložité na pochopenie, ale boli s výhodou využité z kapacitných dôvodov. Myslí sa tým ich značný rozsah a špecifickosť terminológie, používanej v súčasnej legislatíve. Ak by tak nebolo učinené hrozil by terminologický rozpor s prvou kapitolou monografie. Uvedené problémy logicky plynú z akejsi „nadčasovosti“ monografie, lebo na jednej strane prináša novú predstavu o bezpečnosti utajovaných skutočností (nový model, vrátane definície bezpečnosti ako cieľového stavu ochrany a obrany v reálnom a virtuálnom priestore, kvantifikovanej bezpečnostným štandardom) a zároveň predbieha súčasnú legislatívu, v ktorej sa ochrana utajovaných skutočností rieši oddelene, po jednotlivých segmentoch (personálna, informačná, administratívna, objektová a fyzická, priemyselná ochrana) a nie komplexne, v homogénnom systéme so spoločnou štruktúrou a zjednotenou terminológiou, procesmi a výstupmi. Monografia tak môže položiť základ pre odbornú diskusiu na rôznych úrovniach riadenia bezpečnosti a to nielen utajovaných skutočností.